Najbližšie stále nocovisko týchto vzácnych vtákov sa však nachádza v Maďarsku pri obci Hortobágy, kam sa na žeriavy chodia pozerať stovky zahraničných turistov. "Túto príležitosť by sme mali využiť a vytvoriť podmienky, aby sa aj u nás žeriavom zapáčilo. Bola by to skutočná turistická atrakcia," povedal dnes pre TASR ornitológ Martin Fecko. Počet turistov cestujúcich za pozorovaním vtáctva podľa neho prudko rastie v susednom Maďarsku aj Poľsku. "Slovensko má tiež šancu využiť túto formu turizmu a vytvoriť dôležitú zastávku pre migrujúce vtáky aj ľudí," dodal. Na Slovensku jarný ťah žeriavov vrcholí v prvej polovici apríla. Najsilnejšia migračná trasa vedie podľa Fecka ponad Košice k Prešovu, kde sa žeriavy rozdeľujú na menšie vetvy na ceste do Poľska. Podľa údajov Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS), najväčší pozorovaný letiaci kŕdeľ tvorilo až 2500 vtákov, pričom každoročne preletí ponad východné Slovensko asi sedem až 15-tisíc žeriavov. Žeriavy potrebujú zamokrené lúky, ktorých posledné zvyšky sa na Slovensku nachádzajú severne od Prešova v nive riečky Sekčov. Práve tu je podľa predstaviteľov SOVS ideálne miesto na vytvorenie vtáčej oázy. Veľká časť lúk je dnes odvodnená a rozoraná, preto by bol potrebný návrat k pôvodnému hospodáreniu formou lúk a pasienkov, čo v súčasnosti podporujú aj fondy Európskej únie a rozvoja vidieka. Žeriav popolavý (Grus grus) dosahuje dĺžku tela 119 cm, rozpätie krídel 2,2 m a maximálnu hmotnosť 6 kg. Žeriavy sú podobné bocianom, ale na rozdiel od nich majú šedočierne sfarbenie. Letia v charakteristickej formácii v tvare číslice 1, pričom sa ozývajú typickým volaním "grúú-grúú".

Stránka eufondy.org využíva agentúrne spravodajstvo TASR. Publikovanie alebo ďalšie šírenie obsahu týchto správ je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR výslovne zakázané.