Nezávislý sprievodca fondami EÚ
   

Pripomienky MVO k základnému programovému dokumentu pre štrukturálne fondy a Kohézny fond na roky 2007 - 2013


PRIPOMIENKY MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ
K NÁVRHU NÁRODNÉHO STRATEGICKÉHO REFERENČNÉHO RÁMCA SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA ROKY 2007 – 2013

 (materiál č. MVRR-2006-13566/69007-1 zverejnený do MPK dňa 3.11. 2006)

 

Pripomienky predkladajú:

Roman Havlíček, člen Monitorovacieho výboru pre Kohézny fond (platforma Ekofórum)
Milan Janák, člen pracovnej skupiny Partnerstvo pre Národný rámec (DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie)
Daniel Lešinský, člen MV pre Plán rozvoja vidieka (platforma Agro-eko fórum)
Katarína Lukáčová, členka pracovnej skupiny Partnerstvo pre Národný rámec (OZ Priatelia Zeme-CEPA)
Vladislav Matej, člen Monitorovacieho výboru IS EQUAL (platforma SocioFórum)
Ján Roháč, člen Monitorovacieho výboru pre OP Základná infraštruktúra a Národného monitorovacieho výboru pre RPS (Nadácia Ekopolis)
Peter Rusnák, člen pracovnej skupiny Partnerstvo pre Národný rámec (Vidiecky parlament Banskobystrického kraja)
Boris Strečanský (Centrum pre filantropiu, n.o.)
Adriana Verešpejová, členka Monitorovacieho výboru pre Plán rozvoja vidieka (Vidiecky parlament)
Helena Woleková, členka Monitorovacieho výboru pre SOP Ľudské zdroje (platforma SocioFórum)
Juraj Zamkovský, člen Výboru pre štrukturálne fondy a Kohézny fond (OZ Priatelia Zeme-CEPA)


V Banskej Bystrici, 16.11.2006

 

Vážená pani Gimenezová,

v mene horeuvedených zástupcov mimovládnych organizácií a platforiem mimovládnych organizácií predkladám v rámci pripomienkového konania pripomienky k Národnému strategickému referenčnému rámcu Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 (materiál č. MVRR-2006-13566/69007-1).

S pozdravom,

Juraj Zamkovský


1.
Zásadná pripomienka:

Žiadame nahradiť predložené znenie prioritnej osi č. 5 Operačného programu DOPRAVA nasledovne: „Rozvoj, modernizácia a ekologizácia systémov verejnej dopravy“, nahradiť znenie predloženého opatrenia 5.1 nasledovne: „Rozvoj, modernizácia a ekologizácia systémov železničnej verejnej osobnej dopravy“, vytvoriť v rámci prioritnej osi č. 5 dve nové opatrenia nasledovne: opatrenie 5.2 „Rozvoj, modernizácia a ekologizácia systémov autobusovej verejnej osobnej dopravy“ a opatrenie 5.3 „Rozvoj bezmotorovej osobnej dopravy“ a umožniť financovanie prioritnej osi č. 5. aj z Kohézneho fondu.


Odôvodnenie: Jedným z hlavných problémov dopravnej dostupnosti regiónov nie je len dopravná infraštruktúra, ale aj dopravné systémy a manažment verejnej dopravy a súvisiace zariadenia, a to tak v železničnej ako aj autobusovej doprave. Týka sa to predovšetkým marginalizovaných a vidieckych regiónov. Analýzy, ktoré boli podkladom pre tvorbu NSRR tento problém definovali, avšak predložená sústava priorít a opatrení NSRR ho nerieši dostatočne. Zámerom novej prioritnej osi je zlepšiť regionálnu dopravnú dostupnosť a dostupnosť služieb vybudovaním integrovanej verejnej dopravy, racionalizovať a ekologizovať dopravu a eliminovať jej nepriaznivé účinky na životné prostredie.

Tieto potreby zvýrazňujú aj strategické usmernenia Spoločenstva a súvisiace strategické dokumenty EÚ, a to podstatne explicitnejšie pre obdobie 2007 - 2013 v porovnaní so súčasným programovacím obdobím. Nová priorita č. 5 a tri opatrenia zabezpečujú oproti predloženému návrhu podstatne lepšiu kompatibilitu NSRR s Národnou stratégiou TUR, na ktorú sa predkladateľ NSRR viackrát v dokumente odvoláva.

Podmienkou podpory v rámci navrhovaných opatrení 5.1 a 5.2 by malo byť vypracovanie integrovaného plánu verejnej dopravy. Príjemcami tejto pomoci by mali byť regionálne samosprávy, obce a mestá a ich združenia v spolupráci s prepravcami. Príjemcami pomoci v rámci opatrenia 5.3 by mali byť obce a mestá, ich združenia a partnerstvá s mimovládnymi organizáciami. Administrátorom pomoci pre všetky opatrenia by malo byť MDPT.

Keďže oproti súčasnému programovaciemu obdobiu je v rokoch 2007 - 2013 možné financovať rozvoj verejnej dopravy aj z Kohézneho fondu, Slovenská republika by mala túto možnosť využiť. Výrazne by to prispelo nielen k naplneniu cieľa zvýšiť dopravnú obslužnosť regiónov, ale aj k zníženiu vnútroregionálnych disparít.

 

2.
Zásadná pripomienka:

Žiadame v rámci Operačného programu Doprava zaradiť do všetkých opatrení prioritných osí 1., 2., 3., 5., t.j. menovite do opatrení 1.1, 2.1, 3.1, 5.1, a 5.2 medzi rámcové aktivity:

  • Výstavba infraštruktúry a kompenzačné opatrenia pre zníženie bariérového efektu dopravnej infraštruktúry na faunu (podchody, nadchody, zelené mosty, ekodukty).

Odôvodnenie: Na strane 95 NSRR sa píše: „Cieľom tejto horizontálnej priority (pozn. trvaloudržateľný rozvoj) je zabezpečiť, aby každá aktivita podporovaná na základe projektov NSRR podporovala trvalo udržateľný rozvoj vo všetkých jeho zložkách a tým podporovala rast environmentálnej, ekonomickej a sociálnej udržateľnosti. Zabezpečenie tejto horizontálnej priority bude postavené na dôslednom uplatňovaní podmienky trvalej udržateľnosti pri každom podporenom projekte.“

Je potrebné pri plánovaní a budovaní novej dopravnej infraštruktúry a údržbe a modernizácii existujúcej dopravnej infraštruktúry plánovať prostriedky aj na uvedené kompenzačné opatrenia, aby sa zabezpečilo naplnenie horizontálnej priority TUR.

 

3.
Zásadná pripomienka:

V operačnom programe Konkurencieschopnosť a hospodársky rast žiadame nahradiť pôvodné opatrenie č. 1.4 Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v priemysle osobitnou prioritnou osou č. 2 s názvom „Inteligentná energia“ s troma opatreniami: opatrenie č. 2.1 Podporavyužívania obnoviteľných zdrojov energie, opatrenie č. 2.2 Zvyšovanie energetickej efektívnosti a opatrenie č. 2.3 energetické plánovanie a poradenstvo. Novú prioritu č. 2 žiadame vyňať z princípu územnej koncentrácie na inovačné póly rastu (t.j. neobmedzovať ho z hľadiska územného).

Nové opatrenie č. 2.1 by malo zahŕňať najmä nasledovné aktivity:

  1. výroba kombinovanej výroby elektriny a tepla z OZE;
  2. využívanie OZE, tzn. výstavba, modernizácia alebo rekonštrukcia: malých vodných elektrární, zariadení na energetické využitie biomasy, bioplynu, zariadení na výrobu biopalív, zariadení na využitie slnečnej energie, zariadení na využitie geotermálnej energie.

Nové opatrenie č. 2.2 by malo zahŕňať najmä nasledovné aktivity:

  1. úspory energie vo všetkých oblastiach priemyslu a služieb vrátane izolácie stavebných objektov za účelom zlepšenia ich tepelno-technických vlastností;
  2. úspory energie v bytových domoch vrátane izolácie stavebných objektov za účelom zlepšenia ich tepelno-technických vlastností;
  3. rekonštrukcia a modernizácia existujúcich energetických zdrojov na báze fosílnych palív za účelom zvýšenia účinnosti zariadení a efektívnosti ich využívania;
  4. rekonštrukcia existujúcich tepelných zariadení na rozvod tepla (napr. zlepšenie izolácie potrubných rozvodov, zavádzanie systémov na sledovanie úniku tepla, rekonštrukcia odovzdávajúcich staníc tepla, modernizácia regulačných systémov).

Nové opatrenie č. 2.3 by malo zahŕňať najmä nasledovné aktivity:

            1.      integrované regionálne energetické plánovanie;
2.      príprava energetických auditov, atď.
3.      poradenstvo v rámci efektívneho používania energií.


Odôvodnenie: Strategické zámery EÚ v oblasti energetiky ponúkajú členským štátom jedinečnú príležitosť pri zvyšovaní miery využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v období 2007 – 2013. Slovensko by malo túto šancu využiť a nasledovať príklady dobrej praxe z iných krajín, napr. ČR, ktorá v doterajších návrhoch operačných programov priznáva využívaniu OZE a energetickým úsporám vyššiu úroveň v porovnaní s doterajšími obdobnými návrhmi SR.

Český návrh OP pre životné prostredie pre obdobie 2007 – 2013 z októbra 2006 vymedzuje pre OZE a zvyšovanie energetickej účinnosti verejnú podporu vo výške takmer 792 mil. EUR a na tento účel bola vytvorená osobitná priorita, z ktorej sa budú financovať viaceré opatrenia. Podobne pristúpila česká vláda aj ku konštrukcii OP pre podnikanie a inovácie. Aj tento OP obsahuje osobitnú prioritu „Efektívne energie“, v rámci ktorej sa podpora sústredí na úspory energie a procesov spojených s výrobou, premenou a využívaním obnoviteľných aj druhotných zdrojov energie (nie však spaľovní odpadov). Verejná podpora v objeme vyše 143 mil. EUR bude smerovať k malým a stredným podnikateľom, výnimočne aj veľkým podnikom.


Využívanie OZE na Slovensku sa môže stať dôležitým faktorom hospodárskeho rastu na Slovensku, a to práve v zaostávajúcich a vidieckych regiónoch, ktoré majú najväčší potenciál obnoviteľných zdrojov a kde môže zároveň výrazne prispieť k zavádzaniu technologických inovácií a súčasne k zmierňovaniu rozdielov medzi regiónmi. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú veľký záujem o tento typ projektov na Slovensku. Vývoj nasvedčuje tomu, že význam OZE bude ďalej narastať, a to nielen vzhľadom k rastúcim cenám fosílnych palív, ale aj vzhľadom k sprísňujúcej sa politike EÚ na ochranu klímy. Poukazujú na to aj strategické dokumenty EÚ a opakovane na to upozorňujú predstavitelia inštitúcií EÚ počas rôznych podujatí.


Navrhovaná prioritná os Inteligentná energia integruje dôležité princípy energetickej efektívnosti a opatrení na podporu OZE. Zariadenia, ktoré budú vybavené technológiami využívajúcimi OZE, by buď mali preukázať súlad s modernými štandardami energetickej efektívnosti, alebo by aktivity zvyšujúce energetickú efektívnosť mali byť sprevádzané aktivitami na využívanie OZE v rámci daného projektu (z tohto pohľadu je dôležité zabezpečiť, aby aktivity zamerané na rekonštrukciu a modernizáciu existujúcich energetických zdrojov na báze fosílnych palív boli v rámci tejto operačnej priority iba doplnkové, jadrom by mali byť aktivity zamerané na OZE). Podpora by sa mala prioritne zamerať na oblasti, kde chýba vhodná infraštruktúra alebo zdroje financií na počiatočný rozvoj, avšak zároveň je preukázaná ich dlhodobá udržateľnosť. Podpora by mala byť sústredená na poskytovanie „rozbehových“ financií cez rozvojové schémy, ktoré umožnia reinvestovať časť ziskov z úspor energie alebo spotreby energie vyrobenej z OZE do podobných nových projektov, alebo na pritiahnutie ďalších investícií. Okrem toho by mala poskytovať zdroje pre integrované regionálne energetické plánovanie, ktoré umožní spájať jednotlivé plány a projekty na využívanie OZE a zvyšovať energetickú efektívnosť do komplexnejších schém, vytvárať partnerstvá a vyhnúť sa rozvíjaniu izolovaných malých projektov v prípadoch, kde spoločný postup prináša výhody z logistického aj ekonomického hľadiska.

Deliaca línia s tematicky podobnými opatreniami v rámci NSRR a NSPRV ostáva zachovaná.

(K tejto pripomienke prikladáme aj prílohu Podpora prieniku obnoviteľných zdrojov energie na trh v programovacom období 2007 – 2013, pozičný dokument organizácií European Renewable Energy Council, Friends of the Earth Europe a CEE Bankwatch Network, Júl 2005.)

 

4.
Zásadná pripomienka:

Opatrenie 2.2 Minimalizácia nepriaznivých vplyvov klimatických zmien, vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie (Operačný program Źivotné prostredie) žiadame vyňať z princípu územnej koncentrácie na inovačné a kohézne póly rastu (t.j. neobmedzovať ho z hľadiska územného) a okruh oprávnených žiadateľov o podporu z ERDF zo súkromného sektora v rámci tohto opatrenia žiadame limitovať na malých a stredných podnikateľov.


Odôvodnenie: Štrukturálne fondy a Kohézny fond sa môže stať dôležitým faktorom rozvoja využívania OZE na Slovensku, kde je v porovnaní so starými členskými štátmi zatiaľ stále obmedzený trh s obnoviteľnými zdrojmi. Tieto nástroje môžu poskytnúť nielen chýbajúcu podporu čistým technológiám práve v zaostávajúcich regiónoch, ale zároveň v týchto regiónoch podporiť uplatňovanie inovácií, využívanie existujúcich zdrojov pre vlastný rozvoj a tak zmierňovať regionálne rozdiely, čím by došlo k synergickému efektu pri snahe o minimalizáciu nepriaznivých vplyvov klimatických zmien. Opatrenie upravené podľa tejto pripomienky by zároveň podporilo snahy o decentralizáciu výroby energie. Navrhovaný limitovaný okruh prijímateľov sa netýka podpory z Kohézneho fondu.

(K tejto pripomienke prikladáme aj prílohu Podpora prieniku obnoviteľných zdrojov energie na trh v programovacom období 2007 – 2013, pozičný dokument organizácií European Renewable Energy Council, Friends of the Earth Europe a CEE Bankwatch Network, Júl 2005.)

 

5.   
Zásadná pripomienka:

Žiadame rozšíriť operačný program Technická pomoc o novú prioritnú os č. 3 s názvom „Podpora regionálnej koordinácie štrukturálnej pomoci“.


Odôvodnenie: Od začiatku programovacieho procesu na Slovensku mimovládne organizácie upozorňujú na potrebu zmeny vnímania poslania technickej pomoci v novom období 2007 – 2013. Základnou úlohou technickej pomoci sa popri rozvoji kapacít centrálnych orgánov verejnej správy potrebných na prípravu, riadenie, monitorovanie, hodnotenie, informovanie a finančné riadenie a kontrolu implementácie NSRR musí stať aj všestranná podpora cieľových skupín vo verejnom, súkromnom aj mimovládnom sektore s cieľom sprístupňovať intervencie definované v NSRR, zvýšiť absorpčnú kapacitu regiónov (najmä prípravou kvalitných lokálnych a regionálnych projektov), predchádzať duplicite a nezdravej konkurencii medzi subjektami v regiónoch, podporiť medzisektorovú kooperáciu a eliminovať korupčné praktiky a konflikt záujmov. Správne orientovaná technická pomoc môže priniesť nemalé úspory verejných financií (napr. pri dobre koordinovanej a usmerňovanej príprave spoločných regionálnych projektov). Potvrdzujú to skúsenosti z krajín bývalej EÚ 15.

Súčasťou aktivít v rámci novej prioritnej osi budú informačné a poradenské služby využívajúce inovatívne metódy na úrovni mikroregiónov, okresov a krajov pre oprávnených žiadateľov z rôznych sektorov, koordinácia tvorby rozvojových a sektorových stratégií, spoločných projektov a projektových klastrov, ich monitoring a vyhodnocovanie.

Prijímateľmi pomoci sú združenia miest a obcí, regionálne samosprávy a regionálne partnerstvá.

 

6.
Pripomienka:

Žiadame zahrnúť do prioritnej osi č. 1. v OP Technická pomoc aj refundáciu priamych nákladov spojených s účasťou zástupcov mimovládnych organizácií (MVO) na zasadnutiach monitorovacích výborov a ďalších štruktúr v oblastiach, ktoré sú predmetom tejto prioritnej osi.


Odôvodnenie: Spolupráca medzi MVO a verejnými inštitúciami zodpovednými za koordináciu, programovanie, implementáciu, monitoring či kontrolu využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu vychádza z princípu partnerstva zakotveného v európskych nariadeniach o týchto fondoch. Aby MVO mohli efektívne plniť svoju úlohu partnera, zúčastňujú sa prostredníctvom svojich zástupcov na nehonorovanej činnosti rôznych monitorovacích výborov, pracovných a odborných skupín, hodnotiacich výborov, atď. Takmer všetky zasadnutia výborov sa organizujú v Bratislave, v sídlach príslušných riadiacich orgánov. Oproti svojim partnerom zo štátnej správy, pre ktorých je účasť v uvedených štruktúrach súčasťou náplne práce v mieste ich zamestnania, predstavitelia MVO na tieto podujatia musia cestovať a na činnosti výborov sa podieľajú väčšinou vo svojom voľnom čase a buď na vlastné náklady alebo na náklady vysielajúcej neziskovej organizácie. Tieto náklady sa im doteraz nerefundovali, čo neraz ovplyvnilo efektivitu ich pôsobenia vo výboroch. V budúcom období preto žiadame zahrnúť do prioritnej osi č. 1. v OP Technická pomoc nárok zástupcov MVO na refundáciu priamych nákladov spojených s ich účasťou na zasadnutiach monitorovacích výborov a ďalších štruktúr v oblastiasch, ktoré sú predmetom tejto prioritnej osi. Ide najmä o náklady na cestovanie, výnimočne aj ubytovanie počas dlhšie trvajúcich podujatí.

 

7.
Pripomienka:

V časti 5.3.2 Koordinácia horizontálnych priorít žiadame doplniť spôsob, akým bude ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny  koordinovať implementáciu horizontálnej priority Rovnosť príležitostí, podobne ako je to urobené pri prvých dvoch horizontálnych prioritách.. V časti 4.3.5 Horizontálne priority dokument uvádza: „Rovnosť príležitostí bude uplatňovaná v rámci všetkých operačných programov ako horizontálna priorita, vrátane fyzickej dostupnosti verejných služieb pre obyvateľov s obmedzenou mobilitou“. Žiadame konkretizovať, ako bude riadená implementácia tejto priority v prípade investičných projektov najmä u strategickej priority Infraštruktúra a regionálna dostupnosť.


Odôvodnenie: Cieľom horizontálnej priority Rovnosť príležitostí je „zabezpečiť rovnosť príležitostí proti všetkým formám diskriminácie.“  Pre všetky projekty platí všeobecná zásada, že nemôžu mať negatívny vplyv na rovnosť príležitostí a prehlbovať diskrimináciu jednej alebo viacerých skupín. Koordinácia sa bude týkať najmä strategických priorít Infraštruktúra a regionálna dostupnosť a Ľudské zdroje. Ak sa prostriedky EU použijú na výstavbu nových či rekonštrukciu existujúcich objektov regionálnej infraštruktúry bez toho, aby sa zvýšila fyzická dostupnosť týchto objektov pre obyvateľov s obmedzenou mobilitou, bude platnosť tejto zásady porušená. Máme za to, že ciele horizontálnej priority nebudú dosiahnuté.

 

8.
Zásadná pripomienka:
 

Žiadame zmeniť:

      a)  názov opatrenia 1.4 operačného programu ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA INKLÚZIA nasledovne: Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy a mimovládnych neziskových organizácií (MNO) .


b)  obsah opatrenia – doplniť do opatrenia časť týkajúcu sa špecificky mimovládnych neziskových organizácií nasledovne:

„Rozvoj inštitucionálnej kapacity a zlepšenie kvality mimovládnych organizácií

Grantová podpora aktivít širokého spektra MNO so zameraním na:

  • investície do inštitucionálnej infraštruktúry a rozvoja, vytvárania a posilňovania efektívnych mechanizmov vnútorného riadenia a spravovania MNO (rozvoj administratívnych kapacít, posilňovanie finančnej udržateľnosti a manažmentu MNO, investície do informačno-technického zabezpečenia, rozvoj správnych rád a výkonných orgánov, rozvoj procesov strategického plánovania, budovanie členstva, posilnenie vytvárania vzťahov s verejnosťou, obhajoba záujmov MNO a svojich členov, hodnotenie dopadov činnosti)
  • investície do skvalitnenia kapacity ľudských zdrojov MNO (workshopy, tréningy, stáže, štipendiá, granty zamerané na rozvoj ľudských zdrojov, vzdelávanie, výmenu a odovzdávanie skúseností,  na rozvoj schopností a zručností zameraných na tvorbu a rozvoj vzťahov s inými socio-ekonomickými partnermi,  a pod.)
  • investície do podpory MNO a ich sietí (posilnenie budovania znalostí, prenosu a výmeny skúseností a sieťovania medzi MNO)
  • rozvoj mechanizmov zameraných na zlepšenie tvorby a implementácie verejných politík a obhajobu verejných záujmov, mapovanie, monitoring a  hodnotenie procesov verejnej politiky
  • budovanie partnerstiev na regionálnej a lokálnej úrovni“

c)   jasne vymedziť právne formy konečných prijímateľov – neziskových organizácií t.j.  konečnými prijímateľmi môžu byť neziskové organizácie zriadené podľa zák. č. 34/2002) Z.z (nadácie)., 35/2002 Z.z (neziskové organizácie poskytujúce všeobecno-prospešné služby)., 83/1990 Zb (občianske združenia)., 147/1997 Z.z (neinvestičné fondy) a neziskové organizácie zriadené zo zákona.


Odôvodnenie: Mimovládne neziskové organizácie nie sú zložkou verejnej správy, preto znenie opatrenia, tak ako je naformulované, neumožňuje využitie prostriedkov štrukturálnej pomoci pre rozvoj kapacít mimovládnych neziskových organizácií. Mimovládne neziskové organizácie sú pritom podstatnými aktérmi miestneho rozvoja, čo je akceptované i podporované širšou odbornou verejnosťou doma i v zahraničí (UNDP, EK, OECD a i.). Vzhľadom ke tejto roli je podobne ako pri verejnej správe, potrebné, aby dochádzalo k ich organizačnému rozvoju a rozvoju ich kapacít i zlepšovaniu kvality ich činnosti, čím sa vytvoria lepšie podmienky pre ich efektívne pôsobenie v miestnom rozvoji.Skúsenosti MNO pri čerpaní štrukturálnych fondov ukazujú  na potrebu posilnenia ich inštitucionálnych a ľudských kapacít pre využívanie týchto prostriedkov. Mnohé MNO sa v r. 2005 dostali do ťažkostí spojených s čerpaním týchto prostriedkov pričom jedným z dôvodov kritickej situácie bola ich nedostatočná administratívna kapacita potrebná na zvládnutie náročnej agendy, nedostatok kapacít na spoluprácu a výmenu skúseností. Rovnako sa ukazuje, že ďalší rozvoj odbornosti, vykrytie nákladov spojených s realizáciou partnerstiev, čas a priestor na spoluprácu medzi MNO a sieťovanie sú príležitosťami pre MNO ako ďalej rozvíjať  vzájomnú spoluprácu MNO a verejného sektora (Marček, E. – Vakulová L.: Medzisektorová spolupráca na Slovensku. Súhrnný materiál z realizácie programu v r. 2002-2005, PANET a Nadácia pre deti Slovenska, Jún 2005).

Je preto želateľné, aby sa štrukturálne fondy podieľali aj na rozvoji kapacít mimovládnych neziskových organizácií – a keďže práve toto opatrenie je na rozvoj kapacít zamerané, je nutné explicitne uviesť že rozvoj kapacít sa bude týkať ako verejnej správy, tak aj mimovládnych neziskových organizácií.

Uvedenie neziskových organizácií zriadených zo zákona a občianskych združení ako konečných prijímateľov je nepostačujúce, nakoľko vynecháva nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecno-prospešné služby.

Taktiež uvedenie neziskových organizácií len ako konečných prijímateľov bez špecifikácie opatrenia predznačuje, že pôjde o konečných prijímateľov z hľadiska rozvoja kapacít verejnej správy a nie neziskových organizácií.

Na zabezpečenie prístupu mimovládnych neziskových organizácií k fondom na rozvoj ich kapacít v poslednom čase viacnásobne upozornila aj Európska komisia i mimovládne neziskové organizácie.

Z uvedených dovodov je potrebné, aby mimovládne neziskové organizácie boli explicitne uvedené v zameraní opatrenia, a to v názve, v obsahovom zameraní ako aj medzi oprávnenými subjektami a konečnými prijímateľmi.

 

9.
Zásadná pripomienka:

Žiadame obmedziť okruh prijímateľov podpory z opatrení 1.1 Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a 1.2 Odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd výhradne na subjekty verejnej správy a vodárenské spoločnosti, ktorých akcionármi sú výhradne verejné subjekty.


Odôvodnenie: Prijímateľmi podpory z týchto opatrení by mali byť iba subjekty verejnej správy a nimi kontrolované vodárenské spoločnosti. Ak by boli prijímateľmi súkromní prevádzkovatelia vodárenskej infraštruktúry, mohlo by použitie verejných prostriedkov vytvárať neoprávnený zisk súkromným spoločnostiam. Na tento problém upozornila v minulosti aj Európska komisia v súvislosti s finančnou podporou pre Trenčianske vodárne a kanalizácie a.s. (K tejto pripomienke prikladáme aj prílohu Odporúčania pre financovanie projektov z verejných zdrojov vo vodárenskom sektore, Priatelia Zeme-CEPA, august 2005.)

 

10.
Zásadná pripomienka:

Žiadame preformulovať rámcové aktivity v opatrení 1.1 Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou (OP Životné prostredie) nasledovne:

  • Výstavba a rekonštrukcia verejných vodovodov pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou pri prednostnom využití už vybudovaných vodárenských zdrojov,

a rámcové aktivity v opatrení 1.2 Odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd nasledovne:

  • Výstavba a rekonštrukcia kanalizácií a čistiarní odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov v aglomeráciách nad 100 000 EO
  • Výstavba a rekonštrukcia kanalizácií a čistiarní odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov v aglomeráciách od 10 000 EO do 100 000 EO
  • Výstavba a rekonštrukcia kanalizácií a čistiarní odpadových vôd so zabezpečením sekundárneho čistenia odpadových vôd v aglomeráciách od 2 000 EO do 10 000 EO
  • Výstavba čistiarní odpadových vôd v prípadoch, keď už je vybudovaná stoková sieť v aglomeráciách do 2000 EO

Odôvodnenie: Aktivity financované v rámci opatrení 1.1 a 1.2 sú obmedzené na investície do vodárenskej infraštruktúry, čo by malo byť jednoznačne definované aj v rámcových aktivitách. Znenie „zabezpečenie odvádzania a čistenia ...“ a „zásobovanie obyvateľstva ...“ je nepresné a mohlo by viesť k interpretácii,  že ide o zabezpečenie prevádzky verejných vodovodov a kanalizácií.

 

11.
Zásadná pripomienka:

Žiadame preformulovať Ciele, rámcové aktivity a prijímateľov v rámci opatrenia 1.3 Zabezpečenie komplexnej ochrany územia SR pred povodňami (OP Životné prostredie) nasledovne:
 


Cieľ

 

Prevencia a zabezpečenie územia pred negatívnymi účinkami záplav na dosiahnutie lepších životných podmienok obyvateľstva a znižovanie regionálnych rozdielov; zvýšenie bezpečnosti obyvateľov, priemyslu, poľnohospodárstva a životného prostredia pred negatívnymi účinkami povodní a dosiahnutie komplexnej ochrany pred povodňami a s tým súvisiaceho materiálneho zabezpečenia povodňovej záchrannej služby (t.j. Hasičského a záchranného zboru).

 

Rámcové aktivity

 

1. protipovodňovú ochranu územia SR vrátane podpory preventívnych celoplošných opatrení v povodiach, povodňových zabezpečovacích prác vykonávaných príslušnými subjektmi, ako aj materiálneho zabezpečenia  povodňových záchranných prác (vykonávaných hasičskými a záchrannými zbormi)

2. budovanie povodňového varovného systému

 

Prijímatelia

 

  • subjekty verejnej správy (v zmysle zákona 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy) vrátane Hasičského záchranného zboru
  • súkromný sektor (fyzické alebo právnické osoby oprávnené na podnikanie v zmysle obchodného alebo  živnostenského zákonníka, registrované na území SR)


Odôvodnenie: Preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku povodní, ak sú vykonávané cielene a systematicky prispievajú k odstraňovaniu samotných príčin vzniku povodní a významne znižujú riziko vzniku povodňových škôd. Technické opatrenia na tokoch neriešia príčiny povodní, prispievajú k zrýchleniu odtoku vody z krajiny a tým aj k zhoršovaniu vodného režimu krajiny. V mnohých prípadoch tieto opatrenia iba posúvajú problém povodní do nižšie položených oblastí. Z tohto dôvodu treba aj rozšíriť okruh prijímateľov o subjekty súkromného sektora - vlastníkov pozemkov, na ktorých tieto opatrenia budú vykonávané.

 

12.
Zásadná pripomienka:

Žiadame obmedziť prijímateľov pomoci opatrenia 3.4 Nakladanie s vybranými druhmi nebezpečných odpadov (OP Životné prostredie) výhradne na subjekty verejnej správy.


Odôvodnenie: Je potrebné dôsledne dodržiavať princíp „znečisťovateľ platí“. V opačnom prípade môže dôjsť k predimenzovávaniu kapacít na spaľovanie nebezpečných odpadov, čo by mohlo mať nepriaznivé environmentálne a zdravotné dôsledky na celonárodnej úrovni a prispievať k ďalším deformáciám podnikateľského prostredia. Podobne ako v prípade odstraňovania environmentálnych záťaží, kde sa podpora poskytne iba na aktivity v pôsobnosti štátu, navrhuje sa prijať podobný princíp aj pre zneškodňovanie nebezpečných odpadov.

 

13.
Zásadná pripomienka:

V prílohe č. 9. žiadame upraviť zdroj financovania opatrení v rámci prioritných osí 1, 2, 3 Operačného programu Životné prostredie (Kohézny fond).


Odôvodnenie: V poznámke č. 153 na strane 109 sa uvádza, že: „V zmysle čl. 36 (2) všeobecného nariadenia je potrebné, aby operačné programy spoločne financované z ERDF a KF, obsahovali samostatnú prioritnú os pre každý fond a samostatný záväzok pre každý fond”. Následne na stranách 110 – 111 sa uvádza, že z KF budú financované prioritné osi 1, 2, 3, OP ŽP a os 4 z ERDF. Napriek tomu sa v Prílohe 9 dokumentu uvádza spolufinancovanie prioritných osí 1, 2 a 3 z ERDF a KF.

Keďže nariadenia EÚ nestanovujú minimálnu výšku pre projekty financované z Kohézneho fondu, opatrenia v rámci prioritných osí 1, 2 a 3 OP Životné prostredie umožnia financovanie aj menších regionálnych a lokálnych projektov. V prípade, že by vykonávacie predpiasy k nariadeniam EÚ stanovili takúto minimálnu výšku, bude potrebné zabezpečiť financovanie menších projektov aj z ERDF, pretože ich vylúčenie by mohlo vážne ohroziť plnenie stanovených cieľov v oblasti životného prostredia a prispelo by k prehlbovaniu vnútroregionálnych aj medziregionálnych disparít v oblasti environmentálnej infraštruktúry. V takom prípade bude potrebné navýšiť celkovú alokáciu pre OP Životné prostredie z ERDF. (Tabuľka 6.1 uvádza celkovú alokáciu na OP Životné prostredie z ERDF 203 817 639 EUR. Pokiaľ sa celá suma plánuje prideliť na prioritnú os 4, ide o dostatočnú alokáciu, pokiaľ sa však majú z týchto prostriedkov spolufinancovať aj prioritné osi 1, 2, 3 je potrebné zabezpečiť minimálnu alokáciu pre prioritnú os 4 vo výške 400,05 mil. SKK/ročne. Návrh vychádza z Akčného plánu implementácie Smernice o vtákoch a Smernice o biotopoch na roky 2006 - 2013 v podmienkach MŽP SR - spolu 3 200 mil. Sk/ 8 rokov, t.j. cca 400,05 mil. Sk/rok. Treba podotknúť, že ide skutočne len o finančné náklady v rámci rezortu MŽP SR. Ďalšie náklady spojené s poľnohospodárskymi aktivitami, lesným hospodárstvom atď. sem nie sú zahrnuté.)

 

14.
Zásadná pripomienka:

V prílohe č. 9, časť Operačný program Životné prostredie, prioritná os 4, opatrenie 4.1 Programy starostlivosti o chránené územia vrátane území NATURA 2000 a programy záchrany pre kriticky ohrozené rastliny a živočíchy vrátane monitoringu druhov a biotopov žiadame rozšíriť okruh oprávnených prijímateľov o fyzické alebo právnické osoby oprávnené na podnikanie v zmysle obchodného alebo  živnostenského zákonníka, registrované na území SR a rozšíriť miesto realizácie projektov v rámci opatrení 4.1, 4.2 a 4.3 na celé územie cieľa Konvergencia (t.j. neviazať podporu iba na póly rastu a kohézne póly rastu).


Odôvodnenie: Obmedzenie prijímateľov v opatrení č. 4.1 na subjekty verejnej správy považujeme za nesprávne, nakoľko na vypracovanie dokumentácie ochrany prírody podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sú oprávnené tiež právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré sú zapísané v zozname odborne spôsobilých osôb evidovanom MŽP SR.

Podstatnú časť databázových údajov a expertíz potrebných k vypracovaniu dokumentácie ochrany prírody vlastnia organizácie v súkromnom sektore.

Pri počte 38 chránených vtáčích území a 382 území európskeho významu, ktorých počet sa bude ešte zvyšovať v súlade s pripomienkami Európskej komisie, by bolo účelné umožniť aj súkromným subjektom uchádzať sa o podporu z opatrenia 4.1 na vypracovanie dokumentácie ochrany prírody – programov starostlivosti a programov záchrany.

Pri opatreniach zameraných na ochranu prírody nie je účelné viazať podporu na póly rastu a kohézne póly rastu (tak ako ich definuje NSRR). Ide totiž o sídla rôzneho rádu a významu. Chránené územia a infraštruktúra potrebná na ich údržbu sú však prevažne lokalizované mimo sídiel (zastavaných území obcí).

 

15.
Zásadná pripomienka:

Nakoľko OP Životné prostredie je zameraný len na územia cieľa „Konvergencia“, je potrebné v rámci cieľa NSRR „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ zahrnúť do OP Bratislavský kraj obdobné opatrenia ako sú opatrenia 4.1, 4.2 a 4.3 v OP Životné prostredie.


Odôvodnenie: Na území Bratislavského kraja sa nachádzajú významné chránené územia navrhnuté do súvislej európskej siete území Natura 2000 (napr. CHVÚ Malé Karpaty, CHVÚ Dunajské luhy, SKÚEV Devínska kobyla, SKÚEV Devínske alúvium Moravy a pod.). Aj pre tieto územia je povinnosťou vypracovať programy starostlivosti prípadne ďalšiu dokumentáciu ochrany prírody.

<< späť (16. 11. 2006)
::