Podľa materiálu, ktorý Vláda SR schválila na svojom rokovaní v stredu 12.12.2007 síce EK teraz neprijme rozhodnutie o zastavení platieb a nechá slovenskej strane priestor na vyriešenie tohto problému. V liste zo 7.12.2007 EK však jasne potvrdila, že „v minulosti identifikované nedostatky pretrvávajú a mali by byť zmenené pred prijatím finálnej verzie zmluvy“.

Navyše podľa EK toto stanovisko neznamená definitívne rozhodnutie a v budúcnosti môže EK stále pristúpiť k sankciám, ak zistí, že nové prevádzkové zmluvy sú v rozpore s pravidlami Európskej únie (EÚ) „s prihliadnutím na výberové konania a dobu trvania kontraktov“. Stále platí stanovisko EK, že tieto dve vodárenské spoločnosti sa nebudú môcť uchádzať o žiadne granty z fondov EÚ.

„Vyjadrenie riaditeľa Podtatranskej vodárenskej spoločnosti o tom, že privatizácia nemala žiadny vplyv na projekt dostavby čističky odpadových vôd je polopravdou. Tento projekt EK podporila ako investíciu, ktorá bude prevádzkovaná verejným subjektom a tomu zodpovedala aj výška grantu. Privatizáciou a uzavretím zmluvy o prenájme na 30 rokov však Podtatranská a Stredoslovenská vodárenská spoločnosť jednostranne zmenili podmienky a EK má plné právo grant znížiť, alebo ho celkom zrušiť“, hovorí Roman Havlíček, programový koordinátor Priateľov Zeme-CEPA pre fondy EÚ.

„Okrem toho slovenská strana porušila finančné memorandum uzavreté s EK, pretože mala akékoľvek zmeny týkajúce sa prevádzkového usporiadania vodárenských spoločností s EK konzultovať a usilovať o dosiahnutie ex-ante dohody s Komisiou o týchto zmenách.“ uvádza R. Havlíček.

Podtatranská vodárenská spoločnosť založila neskôr sprivatizovanú prevádzkovú spoločnosť v decembri 2004, ale EK sa o tom dozvedela až v auguste 2005. Aj v monitorovacej správe projektu za rok 2004, ktorú vypracovalo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), je uvedené nepravdivé tvrdenie, že k žiadnym zmenám v tomto smere nedošlo.

„Vinu za súčasné problémy tak nesú vodárenské spoločnosti, ktoré sa rozhodli sprivatizovať svoju prevádzku bez dôkladného zváženia možných dopadov. Zodpovedné je aj MŽP, ktoré o tom nedokázalo včas a úplne informovať EK. To sme zdokumentovali v našej prípadovej štúdii“, dodáva R. Havlíček.

Priatelia Zeme-CEPA pritom už od roku 2003 upozorňovali vodárenské spoločnosti a obce na možné riziká spojené s privatizáciou vodárenských služieb, ktoré sa môžu premietnuť do zvyšovania cien vodného a stočného.

„Ukazuje sa, že naše varovania neboli brané vážne a najviac na to doplatia zákazníci sprivatizovaných vodárenských spoločností.“ uzatvára R. Havlíček.

Viac informácií: