Projekty modernizácie železničnej infraštruktúry sú v zásade pozitívne, pretože prispievajú k zatraktívneniu železničnej dopravy ako alternatívy k automobilovej doprave. Trenčín je však príkladom ako inak dobrý projekt môže poškodiť ľudí, ak je jeho sociálne a environmentálne dopady nie sú dôkladne zohľadnené.

Celkové náklady: 750 mil. eur
Financovanie EÚ:
Kohézny fond: do 85 % celkových oprávnených nákladov, zatiaľ neschválené 
Prijímateľ: Železnice slovenskej republiky

Úsek medzi Novým Mestom nad Váhom a Púchovom má byť rovnako ako celá železničná trať na koridore číslo V. modernizovaný tak, aby ním mohli vlaky prechádzať maximálnou rýchlosťou 160 km/h. Kritické miesto je v Trenčíne, kde trať prechádza centrom mesta. Pri modernizácii má byť odklonená zo súčasnej polohy, má byť vybudovaný nový most cez Váh, zbúrané letné kúpalisko a niekoľko rodinných domov. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré prebehlo v roku 2002 sa vôbec nevenovalo alternatívam k tejto navrhovanej zmene a dokumentácia k posudzovaniu bola spracovaná nedostatočne. Podľa dodatočne vypracovanej hlukovej štúdie dôjde k zvýšeniu hluku v niektorých lokalitách blízkosti trate aj pri vybudovaní protihlukových stien. Dôležité je aj to, ako sa bude využívať maximálna rýchlosť 160 km/h v blízkosti železničnej stanice. Je zrejmé, že vlaky, ktoré v Trenčíne zastavujú, nepôjdu cez mesto touto rýchlosťou. Ak by napríklad vlaky kategórie intercity v Trenčíne nezastavovali, potom je otázne, či ide o zlepšenie služieb železničnej dopravy. Občania požadovali prehodnotenie trasovania a posúdenie aj dvoch variantov: ponechania trate v pôvodnej polohe a jej presunutie celkom mimo mesto smerom k diaľnici D1. Tieto alternatívy však neboli posúdené na porovnateľnej úrovni ako súčasná presadzovaná.

Monitoring médií k tejto kauze nájdete na http://www.vyvlastnenie.sk

Foto: Norbert Brázda