Katarína Začková (TREND, 26.6.2003): Eurofondy treba využiť zmysluplne - Vláda by si mala preveriť, či nové vodné diela naozaj treba. A komu.
Po desaťročí rozmachu vodohospodárskych investícií v 90. rokoch sa plán výstavby vodných diel na Slovensku dostal do úzadia. Dôvodov bolo viac – vedenie investorského podniku stratilo po voľbách v roku 1998 svoj bývalý vplyv a – zákazky. Štátny rozpočet hľadal rezervy. A ukázalo sa, že potreba výstavby nových vodných diel nie je taká naliehavá, ako sa to snažil prezentovať investor – Vodohospodárska výstavba Bratislava, podporená hlasmi svojich tradičných partnerov – stavbárov.
Vodohospodári však zacítili svoju šancu – peniaze z európskych fondov. A oživujú staronové plány v nádeji, že vláda ich podporí. Veď tá v súčasnosti pod tlakom sama “naháňa” projekty, ktoré dokážu odčerpať čo najviac zdrojov z eurofondov. V honbe za pochvalou z Bruselu by však mala ostať triezva a program výstavby vodných diel minimálne prehodnotiť. Aby sa jej nestalo to, čo jej predchodkyni, ktorá slepo verila v predsavzatia naplnené ideálmi.
Štát za Vodohospodársku výstavbu zaplatil už takmer dvadsať miliárd korún pri splácaní jej úverov, z toho necelú polovicu by mal investor vrátiť. Správa o čerpaní úverov so štátnou zárukou, schválená nedávno vo vláde, označuje štátne záruky Vodohospodárskej výstavby za tretie najrizikovejšie.
Nielen investor, ale aj zástupcovia ministerstva financií mali pri predkladaní zámerov výstavby vodných diel a zdôvodňovaní úverov so štátnou zárukou v rukách tromf – vodné diela plnia verejnoprospešné funkcie a tie predsa zabezpečuje štát.
Nie sú výnimočné prípady, keď investor platil za množstvo štúdií len preto, aby obhájil svoj apetít pri výstavbe vodných diel. Vláda však rozdeľuje verejné zdroje a mala by požadovať seriózne nezávislé analýzy, ako to s nevyhnutnosťou, výnimočnosťou a efektivitou výstavby a prevádzkovania vodných diel či manažmentom vodných zdrojov v skutočnosti je.
Pracovníci Vodohospodárskej výstavby v týchto dňoch navštevujú úrady a podniky, ktorých stanoviská sú v rozhodovacom procese o výstavbe vodných diel podstatné, a tvrdia, že stavať sa bude. Že treba využiť európske fondy a tie sú pre projekty výstavby vodných diel podľa nich ako uliate.
Zabezpečenie dostatku vody je bezpochyby strhujúci argument pre každého, kto o výstavbe rozhoduje. A je tu aj ďalší dôvod, ktorý môže v týchto dňoch mimoriadne zavážiť – vodohospodári sú pripravení.
Sú “vždy pripravení”, pretože plány výstavby vodných diel na Slovensku sú známe už polstoročie a kopírujú ich takmer všetky vodohospodárske koncepcie. Pripravená je aj štátna firma, ktorá desaťročia zamestnáva tímy na plánovanie, projektovanie a presadzovanie vodných diel. Tieto tímy však permanentne ignorujú niektoré podstatné detaily – trendy v spotrebe a potrebe vody. Stavbárov, ktorí sa na ne chystajú, také detaily už nezaujímajú vôbec.
Netreba však byť nespravodlivý. Nie je totiž zatiaľ jasné, či aj vláda neočakáva, že ju vodné diela spasia. V takom prípade ostáva pripomenúť, že za eurofondy nezodpovedá len v tom zmysle, aby sa vyčerpali, ale aby sa aj zmysluplne využili. Navyše, keď na tento druh projektov prispieva aj svojím dielom peňazí.
Treba pripomenúť aj to, že v krajinách Európskej únie sa stáva, že z eurofondov sa nerefundujú náklady na projekty, ktorých zámer a zmysluplnosť boli spochybnené.
|