Odovzdaním negociačnej pozície sa začínajú oficiálne rokovania medzi Slovenskom a EÚ o programovacích dokumentoch. Tieto rokovania by mali vyvrcholiť koncom roka schválením finálnych verzií programovacích dokumentov.

EK vo svojej pozícii upozorňuje na viacero bodov: napr. na potrebu schválenia schém štátnej pomoci, zabezpečenie kofinancovania pre projekty, ktoré sa budú uchádzať o podporu z fondov EÚ, ďalej potrebu posilniť začlenenie tzv. rómskej problematiky do operačných programov, dobudovať administratívne kapacity zodpovedné za manažment fondov EÚ, atď.

Pre regióny, obce, mimovládne organizácie a malých podnikateľov je však najdôležitejším bodom pozície EK jej odporúčanie znížiť počet priorít a opatrení v rámci operačných programov a re-alokovať naplánované finančné zdroje (od opatrení, ktorých cieľom je posilniť regionálny rozvoj smerom k podpore infraštruktúrnych projektov, pozn. JZ).

Tieto odporúčania by slovenská strana mala odmietnuť, pretože za nimi je možné vidieť snahu EK vyhnúť sa problémom vyplývajúcim zo strachu z nedostatku podporiteľných projektov na Slovensku. (Hoci postup, ktorý navrhuje EK, je pseudoriešením, strach, ktorý ju k nemu vedie, má racionálny podklad kvôli alarmujúcej neinformovanosti potenciálnych prijímateľov pomoci EÚ v regiónoch Slovenska.) Maximálne úsilie by sa malo venovať zabezpečeniu kvalitných a včasných informácií všetkým potenciálnym žiadateľom o podporu z fondov EÚ a súčasne zabezpečiť kofinancovanie pre budúce projekty. Slovensko by malo presvedčiť EK, že ponúkanú pomoc zvládne a neprijať hru, ktorej hlavným pravidlom je peniaze minúť za každú cenu. Ak by si vláda osvojila takýto postup, mali by sme ju všemožne podporiť.

Celá hra, v ktorej hlavným spojencom EK na strane Slovenska je predovšetkým Ministerstvo dopravy, spojov a telekomunikácií, má jasný scenár: prednosť budú mať investične najnáročnejšie projekty. Z hľadiska správy fondov je to výhodné: čím menej väčších projektov, tým menej práce s ich administráciou. Výhodné je to aj politicky: účtovne prečerpaná pomoc je splnenie naplánovaných objemov financií a dôkaz o toľko omielanej "absorbčnej kapacite". Pre Ministerstvo dopravy je dnešná situácia ideálnou šancou na tri roky zarezervovať obrovské balíky z fondov EÚ pre diaľničné projekty doplnené o obrovské balíky na ich kofinancovanie zo štátneho rozpočtu SR.

Z hľadiska regiónov je ale takýto postup krajne nevýhodný, strategicky nezodpovedný a diskutabilný je aj jeho súlad so samotným poslaním štrukturálnych fondov EÚ. Tie sú totiž nástrojom regionálnej politiky EÚ, ktorej hlavným cieľom je podporovať znevýhodnené regióny a vyrovnávať rozdiely medzi regiónmi.

Zo zasadnutia prípravného výboru stojí za zmienku ešte jedna vec: pán, ktorého meno som nezachytil (predpokladám, že zastupoval Ministerstvo zahraničných vecí), spomenul, že sa u neho na úrade množia otázky verejnosti a obcí o možnostiach využívať fondy EÚ, avšak on ani nikto na ministerstve im nevie adekvátne poradiť a keďže nechce ľudí odkazovať na štátnych tajomníkov príslušných rezortov, navrhol, aby každé ministerstvo, ktoré je zainteresované na príprave Slovenska na využívanie štrukturálnych fondov oznámil jednu kontaktnú osobu pre vybavovanie dotazov verejnosti. Jeho návrh bol jednomyseľne zamietnutý s odôvodnením, že "ministerstvá nie sú informačné kancelárie" a že všetko bude riešiť komunikačná stratégia vlády.

Juraj Zamkovsky, člen Prípravného výboru pre štrukturálne fondy, 25. júla 2003