V Lotyšsku majú dvanástu vládu za ostatných 13 rokov, v Poľsku sa síce socialisti s vypätím síl držia moci, ale podľa prieskumov verejnej mienky majú len 12-percentnú podporu, čo je o polovicu menej než opozícia. Na Slovensku rozhádanej stredopravicovej vláde hrozí, že ju opustí minister financií a nelojálni českí poslanci ohrozujú koaličnú väčšinu v parlamente a vyvolávajú tak diskusiu o doposiaľ nemysliteľnom spojenectve medzi sociálnymi demokratmi a komunistami. Tento výpočet je podľa Economistu jasným znamením, že vstup stredoeurópskych štátov do Európskej únie nebude znamenať koniec neovládateľnej partajnej politike v regióne. Práve naopak. No za nestabilitu koaličných vlád v strednej Európe nemôžu len úplatní politici.

Nová štúdia, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia, naznačuje možnú príčinu. Podľa tohto výskumu sú Stredoeurópania menej šťastní než Západoeurópania: len 64 percent obyvateľov z pristupujúcich štátov je celkom alebo veľmi šťastných v porovnaní s 87 percentami obyvateľov súčasnej európskej pätnástky. Stredoeurópania majú tiež tendencie obviňovať viac spoločnosť, než seba zo svojich problémov.  Tieto postoje podľa Economistu uľahčujú demagogickým politikom získať podporu aj napriek tomu, že takmer pravidelne spôsobia svojim voličom sklamanie.  V tejto súvislosti sa Economist zamýšľa aj nad tým, ako ďaleko by únia mala zájsť s rozširovaním smerom na východ.  Jeden z vysokopostavených európskych predstaviteľov povedal, že štáty, o ktoré má únia v budúcnosti najväčší záujem, by mali byť malé alebo bohaté ako napríklad Nórsko alebo Švajčiarsko. Ale Švajčiari a Nóri záujem nemajú a všetci prípadní členovia sú chudobní alebo veľkí, prípadne oboje.

O vstup do EÚ majú záujem štáty ako Bulharsko, Rumunsko, Turecko, Albánsko, Macedónsko, Srbsko, ale aj Ukrajina, Bielorusko a Gruzínsko. Nadšenie pre Európu by malo bruselských byrokratov nesmierne tešiť, píše Economist, no súčasných členov únie mohutné rozšírenie na východ často skôr desí. Hlavným dôvodom sú nevyhnutne peniaze. EÚ prerozdeľuje miliardy eur od bohatých k chudobným členom a viac chudobných členov znamená väčšiu záťaž pre peňaženku.  Druhým dôvodom je imigrácia. Jedným zo základných princípov únie je sloboda pohybu. No politické strany s antiimigračným programom získavajú prevahu v celej západnej Európe. A napokon existuje tiež obava, že veľká EÚ by jednoducho nemohla fungovať. A ak by sa k únii pridalo časom Turecko, balkánske štáty a ďalšie bývalé sovietske republiky, mala by až 40 členov, dodáva Economist.

Stránka eufondy.org využíva agentúrne spravodajstvo TASR. Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu týchto správ je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR výslovne zakázané.