Podľa ÚMS hovoria proti predaju aj strategické zámery hlavných uchádzačov o teplárne - francúzskej spoločnosti Dalkie či nemeckého investora VNG. Tie podľa vyjadrenia ÚMS uprednostňujú prevádzkovanie zariadení na základe dlhodobých zmlúv s mestom, ktoré ostáva majiteľom. "Naliehavo vyzývame ministra hospodárstva Pavla Ruska, prezidenta Fondu národného majetku Jozefa Kojdu, premiéra Mikuláša Dzurindu i členov vlády, aby zastavili proces privatizácie teplárenských zariadení a prehodnotili doterajší prístup," uvádza sa v stanovisku generálneho sekretára ÚMS Mariána Minaroviča.

Podľa ÚMS sú všetky slovenské mestá od roku 1990 vlastníkmi rozvodnej distribučnej teplárenskej siete a ich záujmom je zachovať a rozvíjať centrálne systémy zásobovania teplom a teplou vodou a pritom udržať ceny tepla. ÚMS považuje teplárenstvo za podnikanie miestneho významu a prostriedky získané z privatizácie teplární by predstavovali iba minimálne zníženie štátneho dlhu. Zároveň by ohrozili čerpanie grantu z programu ISPA pre žilinskú tepláreň. ÚMS, ktorá sa z poverenia miest Bratislavy, Trnavy, Košíc, Žiliny, Martina a Zvolena od roku 1999 zúčastňuje aj procesu transformácie rozvodových energetických podnikov však zdôrazňuje, že je otvorená ďalšej diskusii.

Stránka eufondy.org využíva agentúrne spravodajstvo TASR. Publikovanie alebo ďalšie šírenie obsahu týchto správ je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR výslovne zakázané.