Z tejto sumy dostane desiatka chudobnejších nových krajín, vrátane Slovenska, len 41,7 percenta, teda 140,2 miliárd eur. Ak sa k novým krajinám pripočíta Bulharsko a Rumunsko, ktoré vstúpia v roku 2007, bude podiel nových štátov na balíku regionálnej pomoci predstavovať 48,3 percenta.

Regionálna politika sa má podľa návrhu EK zamerať v období 2007-13 na tri priority alebo ciele: konvergenciu alebo približovanie zaostalých regiónov vyspelejším oblastiam, regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť a európsku regionálnu a cezhraničnú spoluprácu.

„Úniu čaká v nastávajúcom období mnoho výziev, na ich vrchole je naša ekonomická výkonnosť, ktorá v minulých rokoch kolísala. Európa musí na tieto výzvy odpovedať,“ povedal pred poslancami Európskeho parlamentu v Bruseli komisár pre regionálnu politiku Michel Barnier. Usúdil, že je do tohoto procesu potrebné zapojiť všetky regióny. „A o tom je náš návrh. Vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi urýchli hospodársky rast. Rast a súdržnosť sú dve strany jednej mince,“ vyhlásil. Pripomenul, že regionálne rozdiely sa ešte prehĺbia rozšírením EÚ, pretože väčšina chudobných oblastí je v nových členských krajinách. „Stále však potrebujeme pomáhať aj regiónom v 15 súčasných štátoch, ktoré ešte celkom nedobehli vyspelé oblasti,“ odôvodnil Barnier vysoký podiel regionálnej pomoci pre súčasnú pätnástku.

Približovanie zaostalých regiónov bude naďalej podporovať kohézny fond, v rámci ktorého získavajú aj dnes peniaze krajiny, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa nepresahuje 90 percent priemeru únie. Na tento fond navrhuje EK vyčleniť 62,9 miliardy eur, z nich drvivá väčšina (48,8 miliardy, resp. 77,5 percenta) pôjde do desiatich nových krajín, vrátane Slovenska. Súčasným členom EÚ sa ujde šesť miliárd, Bulharsku a Rumunsku, ktoré vstúpia v roku 2007, by malo patriť 8,1 miliardy eur.

V prvej priorite budú regiónom pomáhať tiež štrukturálne fondy, konkrétne bývalý cieľ 1, v rámci ktorého teraz čerpajú peniaze regióny s HDP na obyvateľa pod 75 percentami priemeru únie. Toto kritérium ostane zachované a splnia ho všetky regióny nových krajín -okrem Bratislavy a Prahy. Na tento cieľ navrhuje EK vyčleniť 178,9 miliardy eur. Z nich 46,8 percenta (83,7 miliardy) dostane desiatka nových krajín, 45,8 percenta (82 miliárd) súčasné štáty únie a 7,4 percenta (13,1 miliardy) Bulharsko a Rumunsko. Dve desiatky regiónov, ktoré majú dnes nárok na podporu podľa cieľa 1, ju rozšírením stratia, pretože vstupom chudobnejších krajín klesne celkový HDP únie o 12,5 percenta. Tieto regióny sa tak zrazu dostanú nad 75 percent priemeru únie. Pre tieto oblasti komisia pripravila osobitný balík v hodnote 22,1 miliardy eur (tzv. cieľ 1 bis).

Dnešné ciele 2 a 3 v rámci štrukturálnych fondov nahradí nový cieľ 2 určený na podporu druhej priority – regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Komisia chce podporovať projekty zamerané na moderné technológie, inovácie, zvyšovanie konkurencieschopnosti, teda ciele tzv. lisabonskej agendy. Na túto oblasť má ísť 57,9 miliardy eur. Dostanú ich takmer výlučne regióny v súčasných štátoch únie (97,7 percent), ktoré nebudú mať nárok na pomoc v rámci cieľa 1. Z nových krajín to bude len Bratislava a Praha, v prípade rozdelenia Slovinska na viacero regiónov aj Ľubľana.

Nový tretí cieľ bude podporovať regionálnu a cezhraničnú spoluprácu (niekdajší program INTERREG), komisia navrhuje vyčleniť naň 14,3 miliardy eur, z toho 52,6 percenta pre súčasné krajiny, 41 percent pre desiatku nových štátov. Celkovo navrhla komisia na podporu regiónov v období 2007-13 sumu 336 miliárd eur, desať nových členských krajín, vrátane SR, dostane 140,2 miliardy, súčasná pätnástka 173,8 miliardy a Rumunsko s Bulharskom 22,2 miliardy eur.

Dnešný návrh predložila komisia na diskusiu členským štátom EÚ a Európskemu parlamentu, konkrétny legislatívny návrh predloží v júni. Dohodu o balíku regionálnej pomoci na roky 2007-13 by chcela s vládami dvadsaťpäťky dosiahnuť do konca budúceho roka. V nasledujúcich mesiacoch sa očakáva búrlivá diskusia členských štátov o regionálnej politike i celej finančnej perspektíve na roky 2007-13, ktorú navrhla komisia minulý týždeň. Rokovania o peniazoch sprevádza v únii tradične konflikt bohatších štátov, ktorým sa nepáčia ich vysoké príspevky do spoločného rozpočtu, a chudobnejších krajín, ktoré pripomínajú európsku solidaritu a nechcú prísť o štedrú pomoc zo spoločnej kasy.

Stránka eufondy.org využíva agentúrne spravodajstvo TASR. Publikovanie alebo ďalšie šírenie obsahu týchto správ je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR výslovne zakázané.