Celková suma pre desať štátov na tri roky je vyše 24 miliárd eur, Slovensko má podľa dokumentu, ktorý dnes podpísali príslušní komisári a veľvyslanci nových krajín, nárok na celkovú sumu 1,76 miliardy eur. Najväčšiu sumu bude SR čerpať v rámci štrukturálnych fondov na tzv. cieľ jeden: pre regióny, kde HDP na obyvateľa nedosahuje 75 percent priemeru únie, pôjde 1,04 miliardy eur. Pod tento cieľ patrí celé územie Slovenska okrem Bratislavy. Hlavné mesto však bude môcť využívať 37 miliónov eur v rámci druhého cieľa na podporu investícií a takmer 45 miliónov eur v rámci tretieho cieľa na rozvoj ľudských zdrojov. Slovensko má tiež nárok na 41,5 milióna eur v rámci programu cezhraničnej regionálnej spolupráce Interreg a vyše 22 miliónov eur na podporu rovnosti príležitostí (program Equal). Celkovú obálku regionálnej pomoci EÚ dopĺňa kohézny fond, z ktorého bude Slovensko v rokoch 2004-06 čerpať 570,5 milióna eur. Tieto peniaze sú určené na veľké projekty dopravnej infraštruktúry (diaľnice), či infraštruktúru v oblasti životného prostredia (čističky vôd). 

"Európske fondy predstavujú obrovský potenciál pre posilnenie ekonomického rastu a súdržnosti. Pokračovanie kohéznej politiky spolu s vyšším rastovým potenciálom nových krajín by sa mali stať silným motorom rozvoja v rozšírenej únii," povedal pri podpise programov komisár pre regionálnu politiku Péter Balázs. Privítal, že nové krajiny začali už začiatkom tohto roka zverejňovať výzvy na jednotlivé projekty a že ich počet a kvalita sú veľmi povzbudzujúce. Podľa druhého komisára pre túto oblasť Jacqua Barrota sú podpísané programy najjasnejším dôkazom princípu solidarity, na ktorom je únia založená. "Pomôžu preklenúť výraznú priepasť v rozšírenej únii a prispejú k jej integrácii a súdržnosti," dodal Barrot. Dnešné schválenie a podpis rozvojových programov je len formálnym krokom po tom, ako sa na nich jednotlivé nové členské štáty dohodli s komisiou koncom minulého roka. Ako na dnešnej tlačovej konferencii informovali komisári Barrot a Balázs, od júla budú pre nové členské krajiny k dispozícii prvé konkrétne peniaze - zálohová platba vo výške desať percent celkovej sumy určenej na tento rok, ktorú budú môcť príslušné národné ministerstvá rozdeľovať medzi jednotlivé schválené projekty. Od januára bude k dispozícii ďalšia záloha vo výške šesť percent. Barrot i Balázs nechceli dnes odhadovať, aká bude úspešnosť nových krajín v čerpaní eurofondov. Zdôraznili ale, že aj od tejto úspešnosti môže závisieť budúcnosť regionálnej politiky EÚ a množstva peňazí, ktoré na ňu budú ochotné bohatšie členské štáty poskytnúť.

TASR prináša prehľad súm regionálnej pomoci zo štrukturálnych fondov, kohézneho fondu a programov Interreg a Equal, na ktoré majú nárok nové členské krajiny EÚ:

Česko - 2,62 miliardy eur
Cyprus - 113,4 miliónov eur
Estónsko - 695,1 miliónov eur
Maďarsko - 3,21 miliardy eur
Lotyšsko - 1,16 miliardy eur
Litva - 1,54 miliardy eur
Malta - 88,74 miliónov eur
Poľsko - 12,81 miliardy eur
Slovinsko - 456,31 miliónov eur
Slovensko - 1,76 miliardy eur
spolu - 24,5 miliardy eur

Stránka eufondy.org využíva agentúrne spravodajstvo TASR. Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu týchto správ je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR výslovne zakázané.