Materiál pripravil podpredseda vlády pre európsku integráciu Pál Csáky a minister výstavby László Gyurovszky. Csáky dnes informoval novinárov, že "kabinet rozhodol, že koordinačným bodom pre Kohézny fond na Slovensku bude Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré prevezme relevantné kompetencie Úradu vlády SR". Ako poznamenal, nový koordinátor bude podporovať operácie v oblasti infraštruktúry a životného prostredia. Spomínaný materiál popisuje programovanie, implementáciu a finančné riadenie programu ISPA a inštitucionálne zabezpečenie prípravy a implementáciu KF. V časti venovanej prechodu programu ISPA na KF sa uvádza, že pracovné skupiny pre fond vzniknú transformáciou pracovných skupín ISPA. Zabezpečiť transformáciu je v právomoci ministrov. Každý neukončený projekt ISPA bude po 1. máji vykazovaný pre Európsku komisiu (EK) ako projekt KF, avšak projekty ISPA budú dokončené podľa pravidiel stanovených pre program ISPA.

Priority ISPA a KF sú totožné. Dokazuje to nadväznosť medzi obomi finančnými nástrojmi, projekty financované zo zdrojov ISPA pokrývajú riešenie otázok, ako je zásobovanie vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, protipovodňové opatrenia, odpadové hospodárstvo. Rovnako je tomu aj v rezorte dopravy, kam spadajú projekty výstavby a rekonštrukcie medzinárodných koridorov v sektore cestnej, dopravnej a leteckej infraštruktúry. V bloku projektov ISPA, rozvoj a modernizácia železničnej dopravy a zlepšenie životného prostredia, sa nachádza výstup plnenia finančného memoranda.

V programovacom období 2000 až 2003 ročná alokácia zdrojov ISPA pre 10 prístupových krajín bola v objeme 1,04 miliardy EUR. Z tejto sumy mala SR právo predkladať projekty vo výške 36,4 až 57,2 milióna EUR ročne, teda 3,5 až 5,5 % z ročnej alokácie ISPA. Základným cieľom EK pri programovaní ISPA bolo dosiahnuť priemernú hodnotu stanoveného rozpätia pre každého kandidáta - 46,8 milióna EUR. V programe ISPA na roky 2000 až 2003, v sektore doprava a životné prostredie, sa realizovali projekty v objeme takmer 638 miliónov EUR, z čoho príspevok EÚ bol 56,8 %. Slovensko z tejto sumy naprogramovalo viac, ako bol priemer stanoveného rozpätia. Tým bolo z hľadiska kvality projektov a vyčerpania schválených zdrojov zaradené k úspešným kandidátskym krajinám a zaistilo si dobrú východiskovú pozíciu na programovanie projektov KF po 1. máji. V rokoch 2004 až 2006 alokácia zdrojov schválená pre KF predstavuje 413 miliónov EUR. Na dobiehajúce projekty schválené na roky 2000 až 2003 je v rozpočte EÚ určených 613 miliónov EUR, kompletne na projekty KF je tak celkovo pripravená suma 576 miliónov EUR.

Stránka eufondy.org využíva agentúrne spravodajstvo TASR. Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu týchto správ je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR výslovne zakázané.