Uviedol to na tlačovej besede po rannej porade s rezortom životného prostredia, Štátnych lesov TANAP-u, Lesníckeho výskumného ústavu, Štátnych lesov, ako aj Únie neštátnych vlastníkov lesov. "Budem žiadať, aby EÚ hľadala možnosť podpory riešenia tejto situácie aj zo zdrojov štrukturálnych fondov tak, ako tomu bolo pred pár rokmi, keď povodne zasiahli Českú republiku. Vtedy únia súhlasila, aby prostriedky z fondu SAPARD boli použité aj na revitalizáciu postihnutého územia," zdôraznil minister. Príkaz na uvoľnenie 10 miliónov Sk z kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva (MP), ktoré by mali preklenúť prípadný nedostatok zdrojov na krytie zabezpečovacích prác v postihnutých oblastiach, už Simon podľa svojich slov podpísal a posunul na rezort financií. "Pokiaľ to minister dnes podpíše, predpokladám, že zajtra môžu byť peniaze v Tatrách," konkretizoval. Prednostnou úlohou všetkých zainteresovaných zostáva podľa neho aj naďalej odstraňovanie kalamitného dreva z prístupových komunikácií, železníc, produktovodov, ale aj lyžiarskych areálov a rekreačných a športových zariadení. "Je to v záujme toho, aby sme pre obyvateľov tohto územia zabezpečili možnosť ďalšej existencie, pretože pre nich je zimná sezóna tou hlavnou pre živobytie," hovorí Simon.

Z dnešnej porady podľa neho vyplynulo niekoľko okamžitých opatrení, pričom jedným z nich je, že ešte dnes sa prehodnotí sobotňajší zákaz vstupu občanov do lesa na celom území krajiny. "V priebehu dneška sa to stiahne len na tie územia, ktoré sú s potenciálnym vysokým rizikom ohrozenia ľudských životov," spresnil Simon. Podľa aktuálnych informácií ide o regióny Horehronia, Kysúc, Oravy, Spiša, a Tatier vrátane najviac postihnutého Tatranského národného parku (TANAP). Už koncom týždňa, ako doplnil minister, sa môže v niektorých oblastiach zrušiť aj zákaz ťažby ihličnatých drevín. Toto rozhodnutie príjme rezort potom, čo odborníci aj na základe leteckého a satelitného snímkovania víchricou poškodených území posúdia potrebu modifikovania lesných hospodárskych plánov.

"Do dvoch týždňov by mali pracovníci Štátnych lesov, Banská Bystrica a TANAP-u pripraviť aj plán spracovania kalamitného dreva. Strednodobým opatrením do polovice januára budúceho roka bude spracovanie plánu revitalizácie lesných porastov a celého územia ako takého, vrátane technickej infraštruktúry a územného plánu," vyjadril sa. V oblasti spracovávania kalamitného dreva sa bude prihliadať na potreby domáceho spracujúceho priemyslu, šance na predaj sú však aj za hranicami Slovenska. "Treba vidieť, že chceme solídne príjmy z predaja tohto dreva a všetky peniaze, ktoré utŕžime nad nákladmi na jeho vyťaženie, chceme použiť na revitalizáciu poškodených území," zdôraznil Simon.

Ako potvrdil, počas piatkovej víchrice spadlo vyše 90 % ročnej ťažby ihličnanov, pričom odstraňovanie kalamity môže podľa odhadov trvať jeden a pol až dva roky. Víchrica zničila alebo poškodila okolo 2,5 milióna kubických metrov dreva, z toho asi 890 až 900 000 kubíkov mimo TANAP-u. Na štátne lesy pripadá asi 80 % celkovo poškodených drevín a zostávajúci 20-% podiel postihol lesy v rukách súkromných vlastníkov. V rámci štátneho podniku boli podľa neho viac zasiahnuté len lesné závody Námestovo s 200 000 a Beňuš so 400 000 kubíkmi kalamitného dreva, inak škoda neprekračuje rámec bežnej ročnej kalamity. Súkromní vlastníci lesov, ktorých sa dotkla víkendová katastrofa, budú mať podľa Simona jednorazový príjem z predaja kalamitného dreva, pričom rezort bude iniciovať príslušnú zmenu legislatívy, aby tieto príjmy neboli zdanené, ale majitelia si ich ponechali na investície do zakladania nových porastov. Minister životného prostredia László Miklós na tlačovej besede potvrdil, že aj jeho rezort bude odstraňovať legislatívne prekážky na vykonávanie potrebných prác, keďže väčšina postihnutého územia leží v prísne chránených krajinných oblastiach. Piatkovú víchricu označil za najväčšiu ekologickú katastrofu, ktorá vôbec postihla Slovensko, pričom postupne bude podľa neho potrebné riešiť jej následky, ako je zvýšenie povodňového nebezpečenstva, erózia pôdy alebo zmena mikroklímy. Momentálne podľa neho rezorty zabezpečujú vo svojej pôsobnosti aj ochranu divej zveri, ktorá taktiež utrpela vyčíňaním živlu.

Stránka eufondy.org využíva agentúrne spravodajstvo TASR. Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu týchto správ je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR výslovne zakázané.